Všeobecný postup zatepľovania:
→ návrh správneho typu a hrúbky izolácie
→ izolované povrchy musia byť čisté a suché
→ medzi izolovanými potrubiami musí byť dostatočný voľný priestor na montáž
→ ventily by mali byť umiestnené tak, aby ich bolo možné obsluhovať bez státia na izolovanom potrubí
→ vretená ventilov by nemali byť inštalované smerom nahor, aby nedochádzalo k prenikaniu vody do izolačného materiálu
→ tepelnú izoláciu uložiť súvislo bez tepelných mostov
→ zamedziť poškodeniu izolácií a opláštenia
Najčastejšie chyby pri realizácii
Tepelná izolácia býva najčastejšie poddimenzovaná v celkovej hrúbke a vtedy dochádza k energetickým stratám
Použitie nevhodného typu izolácie v závislosti od teploty použitia, ktorá ale nie je ovplyvnená minerálnou vlnou. Materiál na ktorom je minerálna vlna nakašírovaná má určitú teplotu použitia a tú je potrebné rešpektovať, aby nevznikali zbytočné komplikácie.
Izolácia musí byť vždy zabudovaná natesno, aby nevznikali zbytočné tepelné mosty.
Je taktiež potrebné dokonale zabezpečiť mechanické ukotvenie izolácie, aby sa vplyvom času izolácia nezosunula z potrubia.
Opláštenie je veľmi dôležité hlavne v exteriéri, kedy musí izoláciu chrániť hlavne pred klimatickými podmienkami. Až sekundárne je potrebné chrániť izoláciu pred mechanickým poškodením. Opláštenie taktiež musí zabezpečiť plynulé a prirodzené odvedenie vody, aby dažďová voda nezostávala na povrchu potrubia.
Pri použití viacerých druhov materiálov sa na opláštení môže prejaviť galvanická korózia, ktorá spôsobí poškodenie vrstvy a celkovú nefunkčnosť opláštenia.
Popis a význam vrstiev
Potrubie môže byť oceľové alebo na báze hliníka prípadne iných zliatin, pričom rozhodujúce sú požadované vlastnosti pre dané potrubie. Podľa tvaru môže byť krivkového – kruhového alebo rovinného – obdĺžnikového prierezu. Jeho hlavnou funkciou je vedenie vody, pary alebo vzduchu na požadované miesto za určitý čas v požadovaných vlastnostiach – teplota.
Tepelnoizolačnú vrstvu tvorí materiál s ideálnym tepelným odporom, ktorý je na báze minerálneho vlákna. Tepelnoizolačná vrstva slúži na dosiahnutie optimálneho tepelného odporu potrubia s cieľom eliminovať tepelné straty, vytvoriť požadované teplotné pomery na povrchu izolácie.
Tŕň sa môže na nosný podklad navarovať alebo lepiť. Zabezpečuje spoľahlivý prenos zaťaženia od hmotnosti izolácie do potrubia. Množstvo tŕňov na 1 m2 závisí od typu potrubia resp. technologického zariadenia a od predpokladaného zaťaženia. Základným materiálom je hliník alebo oceľ.
Opláštenie sa takmer vo všetkých prípadoch vyrába na báze hliníka. Jeho úlohou je chrániť izoláciu pred mechanickým poškodením a poveternostnými vplyvmi. Opláštenie by malo umožňovať pohyb potrubia, pretože koeficient rozťažnosti hliníka je približne dvakrát vyšší ako koeficient rozťažnosti ocele. Povrchová teplota plášťa sa zvyšuje priamym slnečným svetlom a znižuje za dažďa a chladného počasia. Z tohto dôvodu dochádza k veľkým teplotným dilatáciám medzi potrubím a plášťom. Nepriaznivým účinkom týchto dilatácií treba zabrániť pohyblivými spojmi.
Konštrukčné zásady
Izolácia sa pripevňuje k potrubiu najčastejšie nerezovými páskami, resp. v kombinácii s pripevnenými tŕňmi. Najlepšie je samozrejme izoláciu montovať v dvoch i viacerých vrstvách na požadovanú celkovú hrúbku. Tento spôsob je výhodný hlavne pri izolácii zariadení s teplotami nad 500 °C, kde by každá vrstva mala mať inú objemovú hmotnosť. Materiál s vyššou objemovou hmotnosťou vždy susedí s povrchom, pretože materiály s vyššou objemovou hmotnosťou izolujú pri vysokých teplotách podstatne lepšie ako materiály s nižšou objemovou hmotnosťou. Izolovanie pri nízkych teplotách si nevyžaduje používať materiál s vyššou objemovou hmotnosťou. Je vhodné, aby spoje jednotlivých vrstiev boli posunuté, čím sa zabezpečí rovnomernosť uloženej izolácie. Izolácie je potrebné vždy chrániť pred poveternostnými vplyvmi a montovať ich len v suchom stave. Je veľmi dôležité, aby povrch potrubí a zariadení bol vhodne upravený, platí to hlavne pre už existujúce rozvody a zariadenia. Povrchy z neupravených ocelí sa musia obrúsiť od nečistoty a hrdze, pričom mastnotu odstránime pomocou saponátov alebo rozpúšťadiel. Samostatnú kapitolu tvoria povrchy z antikorovej ocele, ktoré je možné čistiť kefami len z antikorovej ocele, pričom nečistoty sa nesmú odstraňovať rozpúšťadlami alebo saponátmi, ktoré obsahujú chloridy. Pri oplášťovaní musíme zamedziť kontaktu kovov, ktoré môžu spôsobiť galvanickú koróziu a na základe toho musí byť materiál samorezných skrutiek alebo nitov totožný s materiálom plášťa. Pri prevádzkových teplotách vyšších ako 600oC nie je vhodné používať hliníkové oplechovanie.
